Právo na odpoveď zodpovedný politik nepotrebuje

Právo na odpoveď zodpovedný politik nepotrebuje

Mrzí ma, že predkladatelia návrhu novely tlačového zákona z radov koalície nevypočuli argumenty jednak nás poslancov, ale najmä ani argumenty odbornej verejnosti, ktoré po prvom čítaní zákona i pred ním zazneli.

Napriek kontroverzii, ktorú návrh vyvolal v samotnej koalícii a neustálemu posúvaniu pokračovania v rokovaní o tomto návrhu, si z toho zjavne nič nevzali a návrh z rokovania nestiahli. Mrzí ma to a poviem aj prečo.

O práve na odpoveď sa za určitých okolností môžeme začať rozprávať a viesť odbornú debatu. Lenže tá nemá začínať v pléne parlamentu, ale za jeho múrmi. S ľuďmi z praxe. V diskusiách o fungovaní mediálneho prostredia na Slovensku a v prvom rade pri hľadaní príčin, pre ktoré médiá na Slovensku nemôžu fungovať na najvyššej profesionálnej úrovni. Toto však predkladateľov zjavne nezaujíma.

Rozhodli sa vytiahnuť úplne priamy nástroj, ktorý v ich očiach rieši situáciu, ktorá sa vám nepáči. Bez ohľadu na následky. Bez ohľadu na fakt, že vo verejnosti tým vyvolajú len ďalší pocit z arogancie moci. Neštítia sa pritom spojiť pri jeho pretlačení s fašistami, veď účel v ich očiach svätí prostriedky.

Navrátenie práva na odpoveď pre politikov je podľa môjho názoru len jednoduchým zlepšovákom pre lenivých politikov, ktorí sa vyhýbajú hovoriť médiám pravdu, ktorí sa vyhýbajú otvorenej komunikácii so svojimi voličmi. Pretože, ak by sa tomu nebránili, s médiami je možné pracovať tak, aby našu informáciu, naše posolstvo priniesli v jasnej podobe. Áno v dnešnom pretlaku informácií sa v médiách vyskytnú rôzne informácie. My politici sme ale vystavení oprávnenému verejnému tlaku a pozornosti a na toto musíme byť pripravení. Na oplátku sa nám dostáva viac prirodzenej mediálnej pozornosti, ktorú ale pri otvorenom a správnom prístupe môžeme využiť na sprostredkovanie informácií našim voličom. Úplne prirodzene, v slobodnom mediálnom prostredí. Bez umelých regulačných nástrojov.

A to nehovorím o tom, že na Slovensku máme platné právo na opravu, a teda platí, že na opravu nepravdivých uverejnených tvrdení tu máme nástroj. Asociácia vydavateľov tlače sama vo svojom stanovisku uviedla, že aj pri súčasne platnej legislatíve nevie o prípade, kedy by politici nedostali relevantný priestor na reakciu. Naopak, poukazujú na to, o čom sa snažím od začiatku prerokovania tohto návrhu hovoriť aj ja. Stačí, aby sme my politici boli otvorení, aby volení funkcionári boli otvorení, aby sme dôsledne a trpezlivo odpovedali na novinárske otázky, vysvetľovali veci a pomenovávali ich pravým menom. Som presvedčená, že to je tá najlepšia cesta, ako zabrániť šíreniu dezinformácií týkajúcich sa vecí verejných. Lenže zatiaľ sa deje opak.

Najvyšší predstavitelia niektorých strán nielen, že nie sú ochotní odpovedať novinárom, ale priamo na nich útočia. Iní si robia čierne zoznamy novinárov, ktorých vôbec pustia na tlačové konferencie. Niektorí primátori, starostovia, dosadení nominanti v úradoch či štátnych firmách pri problémoch zabuchnú pred novinármi dvere. Toto nie je cesta, ako pomôcť kvalitným a úplným informáciám v médiách.

Musím pripomenúť aj to, že spolu s kolegami zo Strany SPOLU – občianska demokracia sme za posledný rok hneď dvakrát predložili sériu návrhov na posilnenie novinárskeho prostredia, médií i postavenia novinárov či práve zavedenia povinnosti verejných funkcionárov odpovedať na novinárske otázky. Táto naša snaha o otvorenie tohto pohľadu na vec sa však so žiadnou odozvou na strane vládnej koalície nestretla. Pre nás je ale toto cesta, ktorú sa budeme snažiť pretlačiť do budúcnosti. Určite nie takéto direktívne opatrenia, ktoré a ešte raz to zopakujem, sú najmä ďalším dokazovaním arogancie moci.

PRÁVO NA ODPOVEĎ ZODPOVEDNÝ POLITIK NEPOTREBUJE

PRÁVO NA ODPOVEĎ ZODPOVEDNÝ POLITIK NEPOTREBUJEKoaliční poslanci chcú novelou tlačového zákona opäť zaviesť právo na odpoveď pre politikov. Návrh, ktorý v parlamente kritizujeme už od začiatku roka, rozpútal veľkú diskusiu v odborných i politických kruhoch.Žiaľ, predkladatelia si z odborných argumentov nezobrali nič. Je očividné, že jediným cieľom koaličných poslancov je pomôcť samým sebe. Bez ohľadu na následky a na fakt, že ide len o ďalší prejav arogancie moci.Návrat práva na odpoveď pre politikov je len zlepšovákom pre lenivcov, ktorí sa boja hovoriť médiám pravdu a vyhýbajú sa otvorenej komunikácii s verejnosťou.Áno, keď k novinárom politici takto pristupujú, neraz potom médiá nemajú dostatočný priestor pátrať po jednotlivých témach. A aj preto možno o kvalite mediálneho prostredia diskutovať. V SPOLU – občianska demokracia sme presvedčení, že kvalite médií na Slovensku nepomôžeme represiou, ale podporou aj zo strany štátu.Za posledný rok sme hneď dvakrát predložili sériu návrhov na posilnenie médií i postavenia novinárov. Na rozdiel od vládnych poslancov, navrhujeme zavedenie povinnosti verejných funkcionárov odpovedať na novinárske otázky. Tieto návrhy budú aj súčasťou volebného programu koalície PS/SPOLU.

Uverejnil používateľ Viera Dubačová SPOLU – občianska demokracia Piatok 13. septembra 2019

Novinky

Kontakt