Nepodkopávajme autoritu Ústavu pamäti národa

Nepodkopávajme autoritu Ústavu pamäti národa

Národná rada sa zaoberá koaličným poslaneckým návrhom, ktorým sa mení spôsob riadenia Ústavu pamäti národa.

Ústav pamäti národa, odkaz Jána Langoša a inštitúcia, ktorá nám odhaľuje tie najtemnejšie stránky našej minulosti, si s ohľadom na neľahké okolnosti háji svoju pozíciu so cťou. To je podľa môjho vnímania fakt, ktorý chcem hneď na úvod zdôrazniť.

Ústav pamäti národa dnes funguje a plní svoju funkciu. Zohráva vážnu a váženú úlohu v odhaľovaní zločinov komunizmu a fašizmu a verím, že bude zohrávať vážnu úlohu napriek udalostiam, ktorým dnes čelíme, aj naďalej.

I tak sme svedkami neustálych priamych, ale často i nepriamych útokov, ktoré spochybňujú jeho činnosť, podkopávajú autoritu vedenia a tým aj celej inštitúcie.

Paradoxne, aj keď pre niekoho možno účelne, sa tlaky na Ústav pamäti národa začali znásobovať v čase, kedy sa vo veľkom otvorila diskusia o jeho činnosti v súvislosti s kritickým pohľadom na fašistický slovenský štát.

Iní zas poukážu na to, že sa tieto tlaky začali potom, čo ústav trval na svojich zisteniach v súvislosti s prípadom veľkopodnikateľa a politika Andreja Babiša.

Jedno i druhé poukazuje na to, že naša minulosť je doteraz témou politicky veľmi citlivou. Pri otváraní tém takých i takých trafené husi gágajú a gágajú. A zrazu, napriek tomu, že tento ústav funguje a plní si svoju úlohy, prichádza aj legislatívna úprava.

A práve v tomto svetle je snaha predkladateľov o zavedenie transparentného modelu riadenia tragikomická a smiešna.

Obávam sa, že po tejto novele deklarovaná snaha naplnená nebude. Áno, od riadenia tejto inštitúcie parlamentom voleným zástupcom odovzdáme riadenie do rúk ľudí, ktorých volí jednak toto plénum, jednak vláda a jednak prezident. Áno, možno to s ohľadom na transparentnosť riadenia znie lepšie, no stále až príliš politicky. Až príliš politicky na to, že hovoríme o odbornom a verme, že aj nezaujatom pohľade na našu históriu.

Jediným skutočným riešením, ktoré by mohlo naplniť deklarovanú snahu predkladateľov, by bolo definitívne odpolitizovanie vedenia takejto inštitúcie. My však naopak, z každej strany cítime toľko prítomnú snahu o ovládanie Ústavu pamäti národa.

Tento návrh navyše prichádza od vládnej koalície v konkrétnom čase, kedy v správnej rade ústavu sedia konkrétni ľudia. A práve to žiaľ, nateraz prehlbuje podozrenia o účelovosti návrhu.

Účelovosť pre mňa podčiarkuje fakt, že máme zmeniť pravidlá hry opäť raz za behu  a predčasne ukončiť funkčné obdobie súčasného predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa. Príčiny týchto náhlych krokov mi z doteraz deklarovaných vyjadrení predkladateľov nie sú známe, aj keď sa odvolávajú na údajne komplikované personálne vzťahy na úrade. Ak sa seriózne chceme zaoberať budúcnosťou tejto inštitúcie, tak hovorme o jej nastavení do dlhej budúcnosti dopredu. Otvorme diskusiu o tom, ako by mala, podľa možnosti nezávisle, plniť svoje úlohy lepšie ako dnes a nastavme nové systémy.

Ale zodpovedne a nie pomaly k najbližšiemu možnému termínu účinnosti zmeny zákona, vlastne už za mesiac.

V takomto prípade totiž budú predkladatelia ťažko obhajovať svoju snahu o systémové stransparentnenie fungovania ústavu, ale len podčiarkujú svoju prvoplánovú snahu o vyriešenie aktuálnej personálnej otázky.

Viera Dubačová

Novinky

Kontakt